HISTÓRIA ŠK REAL TEAM TRENČÍN

15.7.2002 vznikol Športový klub Real team Trenčín. Teda nevznikol sám od seba. Lenka Plachká a Jaroslava Kohútová, dlhoročné kamarátky z karate, neskôr z vysokej školy a aj tímové kolegyne. „Proste sme sa stretávali všade!“ Bolo to jednoduché, slovo dalo slovo a povedali sme si, že po tom všetko, čo sme prežili na pôde karate si založíme spoločný karate klub. Veď s Jarkou sme súťažili a trénovali ako deti. Precestovali takmer celý svet – Atény, Tallin, Celje, Mníchov, Madrid, Kyoto, Norimberg, Wroclaw, Amsterdam….striedali sa Majstrovstvá Európy a Sveta k čomu patrili víťazstvá i prehry.

Moje súčastné povolanie učiteľky – telocvikárky začalo pozitívne ovplyvňovať chod klubu. 1. nábor sa uskutočnil v septembri 2002 na ZŠ Veľkomoravská v Trenčíne.

PaedDr. Lenka Beňová
Prezident klubu

V piatej triede som sa prihlásila, teda maminka chcela aby som začala kresliť, na kreslenie. Tak sme spoločne šli do ZUŠ na zápis výtvarného odboru… žiaľ neprijali ma… o rok som to skúsila znovu… tentokrat sa mi to podarilo… po úspešnom štvorročnom štúdiu so skvelým kolektivom… som po náročnej ceste výtvarného sveta… skúškami ukončila piaty ročník absolventskými skúškami.

V ten istý rok čo som začala s výtvarnictvom na škole otvorili nový špotrový krúžok… KARATE áno, karate… dobre čítate… tento šport sa mi stal skutočnostou… raz som zo školy prišla domov a vravím mame … mama… zajtra idem na trening karate… aspoň nebudem sediet doma… a tak som šla na prvý trening karate… Vtedy, v šiestej triede, takmer pred 5-timi rokmi, som bola objemnejšieho tvaru… zo začiatku to bolo pre mňa náročné… nebola som športový typ… decká sa mi aj vysmievali… áno aj na to si pamätam….. že čo tu hľadám…ale nerobila som z toho až takú vedu… bola som na to zvyknutá…. no… postupne som si začala uvedomovať, keď som vynechala z nejakeho dôvodu trening, že mi v živote niečo chýba… áno… karate. karate sa stalo súčasťou mojho života… potom prišli sústredenia, prvé súťaže.. tréningov pribúdalo.. a samozrejme že ma to veľmi ovplyvnilo…vplyvom cvičenia som začala chudnúť čo som myslela, že sa mi nepodarí… karate ma začalo napĺňať zvláštnou energiou.. áno energiou, že som konečne prišla na to, čo ma v živote baví… z menších súťaží v regionálnej oblasti sme začali chodiť na Slovenské poháre…neskôr aj samotne Majstrovstvá republiky… No konkurencia sa začala postupne zvyšovať.. moc sa mi nedarilo… moje sebavedomie občas klesalo….ale cítila som, že ma rodina podporuje, lebo videli aký je tento šport pre mňa dôležitý a ako drem…. a tento fakt sa mi vryl do pamäti a robím pre seba všetko…a práve na sústredení roku 2005 som získala od tréneriek diplom za najvýraznejšie zlepšenie klubu, za ktorý som im strašne vdačná lebo ma povzbudil.. a nechcem ich odvtedy sklamať.

Karate- je to moj život mám vlastný plán v ceste mojiim životom.. vlastný postoj k veciam.. rôzne vysvetlenia ktorým rozumiem len ja…je to možno zvláštné, ale vyžaruje zo mňa niečo výnimočné… myslím teda… ale to asi nikto nepochopi len ja sama…

Za tých pár rokov som sa vypracovala… a samozrejme mám na sebe ešte všeličo dolaďovať….Každodenné tréningy mi dávajú strašne veľa… hm… som rada,že mám takých dobrých učiteľov akých mám… dosiahli toho veľa v živote… majú už aj svoje rodinky… hm…. moc veľmi vám ďakujem…

Lenka, Jarka, Janko, Milos dali ste mi a aj stále dávate veľa… veľmi si vás vážim… a ešte raz moc vám ďakujem… za tie skúsenosti…. všetok ten čas čo trávite na tréningoch s nami a aj so mnou. Raz sa to určite oplatí… budem určite dobrá.. .a samozrejme sa o to snažím…. snáď niečo v živote dosiahnem….

Gabriela Holíčková